Stratou zamestnania dochádza k narušeniu zamestnaneckých medziľudských vzťahov, nezriedka k ich úplnej absencii. Zamestnanie je totiž významným zdrojom sociálnych kontaktov a po jeho strate sa ľudia postupne môžu vyhýbať nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, lebo sú pre nich zdrojom negatívnych emócií. Dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to nielen vo vzťahu k širšiemu okoliu, ale niekedy aj vo vzťahoch v rodine.
Sociálna deprivácia sa u niektorých ľudí môže prejaviť depresiou a úzkosťou, môže skončiť i samovraždou. násilný výpadok práce je životná udalosť, ktorá človeka núti meniť zabehnutý životný režim a znamená pre človeka výzvu na jej prekonanie. Sprievodným znakom prežívania tejto udalosti je vznik rôznych rizikových faktorov.
Rizikové faktory:
· Negatívne emócie
· Osamelosť
· Bezmocnosť a beznádej
· Závislosť
· Násilie
U jedinca môže viesť strata práce taktiež k poklesu sebadôvery, zníženiu pocitu vlastnej hodnoty, poklesu dôvery voči ostatným ľuďom, depresii, apatii, nárastu sociálnej izolácie, pocitom zbytočnosti, neúspechu, prípadne k obviňovaniu vlastnej rodiny zo straty práce, čo môže spôsobiť naštrbenie rodinných vzťahov. Stratou zamestnania sa zásadne mení aj denný režim a bežný životný stereotyp. Zrazu je k dispozícii veľa času, ktorý nie každý dokáže zmysluplne využiť. Tým, že nemajú žiadne povinnosti môžu upadať do apatie a nečinnosti. Tí, ktorí si dokážu vytvoriť náhradnú časovú štruktúru, sú na tom lepšie po psychickej stránke, majú vyššie skóre celkovej pohody, vyššie sebavedomie a nižšiu úroveň depresívnych zážitkov. Prežívanie straty práce je pre väčšinu ľudí závažnou psycho – sociálnou záťažou, ktorá postihuje psychiku človeka. Strata práce sa dotýka emócií, správania, závislosti na práškoch a v neposlednom rade aj rodiny, ktorá s týmto človekom žije a taktiež sa musí vyrovnať s novou situáciou.